Ján Baltazár Magin

Ján Baltazár Magin

Odhalenie busty Jána Baltazára Magina pri Katolíckom dome v Dubnici nad Váhom

Veľkou osobnosťou našich dejín bol aj Ján Baltazár Magin. Narodil sa 6. januára 1681 vo Vrbovom. Jeden z popredných teológov slovenskej národnosti. Študoval teológiu v Pázmáneu, ktorú absolvoval v roku 1706 vo Viedni, po vysvätení za kňaza bol farárom v Jarku a Košeci, od roku 1719 v Dubnici nad Váhom. V rokoch 1717-1718 v noviciáte u jezuitov v Trenčíne.

Magin bol právnicky a historicky vzdelaný znalec cirkevného a svetského práva, znalec dejín Trenčína, antickej vzdelanosti a literatúry. Vynikal širokým rozhľadom v dejinách a kultúre a vyznačoval sa slovanskou a čiastočne už i slovenskou orientáciou so zárodkami národného uvedomenia. Nadaný latinský básnik, v rukopise sa zachovala jeho básnická skladba z roku 1729, v ktorej v hexametroch (hexameter grec. šesťstopový daktylský verš) na spôsob Vergíliových bukolík oslavuje sobáš svojho patróna Jozefa Illesházyho (Bukolika grec.-lat. básnik oslavujúci pastiersky, idylický život ) a ďalších niekoľko významných oslavných básní.

Jeho najvýznamnejším literárnym dielom je prvá písomná národná obrana Slovákov " Murices nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi Sive Apologia pro inclyto comitatu Trenchiniensi, ejusdemque nominis Civitate conscripta adversus calumnias Quibus Cervus et Angus per summam injuriam ab eodem scriptore sunt onerati, to znamená Ostne podsypané pisateľovi spisu Nobillisima diaeta novissima Posoniensis“, čiže obrana slávnej stolice Trenčianskej a mesta tohože mena spísaná proti osočovaniam, ktorými od tohože pisateľa zvrchovaným neprávom zahrnutý bol Jeleň i Baránok. Bol to vlastne prvý kolektívny a organizovaný „národný" prejav v našich dejinách a vo vývoji slovenského politického myslenia a národnej ideológie.

Po prvý raz sa tu vyjadruje presvedčenie o etnickej celistvosti a svojprávnosti Slovákov v Uhorsku. Napísaná z poverenia trenčianskej šľachty, duchovenstva a meštiactva, ktorá bola odpoveďou na hanlivý spis profesora práv trnavskej univerzity Michala Bencsíka. Michal Bencsík bol profesor uhorského a rímskeho práva na trnavskej univerzite, právny zástupca Bratislavskej stolice a ostrihomskej kapituly. Autor návrhu uhorského trestného zákonníka, viacerých vedeckých publicistických rozpráv z oblasti uhorských štátoprávnych dejín. Popieral rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Svojím spisom Novissima diaeta nobilissima vyvolal na slovenskej strane nesúhlas a polemiku.

Dĺžka podujatia: 30 minút
Rok výroby: 2020

Galéria

Nenašli sa žiadne naplánované predstavenia pre toto podujatie.