O nás

Krátke obdobie demokratického vývoja od konca druhej svetovej vojny po februárové udalosti v roku 1948 ovplyvnilo aj kultúrnospoločenský život Dubnice. Zanikli alebo zmenili ideologický základ organizácie a spolky, ktoré boli spojené s režimom Slovenskej republiky, vznikali, resp. obnovovali sa nové, nadväzujúce na demokratické tradície prvej ČSR. V Dubnici pôsobila Miestna organizácia Matice slovenskej s viac ako 100-člennou základňou, Zväz slovenskej mládeže, Junák, skautské zbory a iné spoločenské a telovýchovné organizácie, ktoré pôsobili na svoje členstvo i na verejnosť prostredníctvom kultúrnych aktivít. Nezanedbateľný bol aj vplyv rímskokatolíckej cirkvi a jej osvetové pôsobenie v Katolíckom dome, postavenom v období Slovenskej republiky. Už tradične vedúcu úlohu v kultúrnom živote obce zohrávali učitelia, koordinátorom osvetovej činnosti bola Miestna osvetová rada v Dubnici.

            Február 1948 a nasledujúce roky tvrdo zasiahli do tohto vývoja. Pod tlakom komunistickej strany, ktorá ovládla všetky úseky politického, hospodárskeho aj kultúrneho života, zanikli mnohé kultúrne, spoločenské aj cirkevné organizácie ako Junák, Sokol a napokon aj Matica slovenská. Kultúrny život sa napriek tomu nezastavil. Vznikali nové organizácie a formy osvetovej činnosti, kultúra síce bola pod prísnym ideologickým dohľadom všemocnej strany, ale jej dostupnosť a podpora bola aj v záujme novej moci.

Ako sa Dubnica postupne menila z pôvodne poľnohospodárskej dediny na priemyselné mesto, vznikala aj potreba väčších a vhodnejších priestorov na kultúrnu činnosť. V budove bývalého Katolíckeho domu pôsobila od roku 1953 Osvetová beseda. V jej vedení sa postupne striedali najmä miestni učitelia J. Sámel, V. Králik a ďalší. Pôsobilo tu nielen kino, ale sústreďovala sa tu aj ochotnícka divadelná a iná záujmová činnosť. Okrem toho divadlo hrali aj ďalšie kolektívy zanietených ochotníkov pod patronátom zväzu žien, rodičovského združenia, hasičského zboru a najmä závodných klubov dvoch hlavných dubnických podnikov – Závodov Klimenta Jefremoviča Vorošilova (ZKJV) a Adamovských strojární. V týchto odborárskych zariadeniach sa združovali aj mladí výtvarníci, fotografisti, často vedení profesionálnymi umelcami. V roku 1953 vznikol spevácko-tanečný súbor Vršatec, ktorý sa postupne vypracoval medzi špičku slovenského amatérskeho folklórneho umenia. Úspešne sa začala rozvíjať práca s knihou, keď v priestoroch Závodného klubu (ZK) ZKJV vznikla knižnica, sústreďujúca knižničný fond z iných menších knižníc.

            V roku 1958 bol pri miestnom parku otvorený prírodný amfiteáter s kapacitou 2 000 miest, z toho takmer polovica krytých, ktorý veľkoryso vyriešil priestorové problémy kultúry aspoň v letných mesiacoch. V nasledujúcich desaťročiach sa tu usporadúvali všetky veľké kultúrne podujatia, vystúpenia profesionálnych aj domácich hudobných a divadelných súborov, ako aj prvomájové vystúpenia či mierové slávnosti. Pravidelne sa premietali filmy, amfiteáter bol dejiskom letných filmových festivalov pracujúcich, ktoré mali v tej dobe masovú účasť.

            Keďže v obci a neskôr v meste nebola vhodná sála na usporadúvanie väčších tanečných zábav a plesov, na tieto účely slúžila veľká sála Závodného klubu pri podniku ZKJV, ktorá bola síce vzdialená od centra, no kapacitne bohato stačila. Tu sa konali mnohé hudobné produkcie s predpokladanou vysokou návštevnosťou. V Dubnici však stále chýbali vhodné priestory pre organizovanie náročnejších kultúrno-spoločenských podujatí, divadiel, koncertov, výstav, ale najmä pre činnosť krúžkov a súborov ľudovej umeleckej tvorivosti, či ako sa neskôr nazývali – záujmovej umeleckej činnosti. Tieto problémy vyriešila výstavba nového Domu kultúry (DK), ktorý bol slávnostne otvorený 26. januára 1964. Pri tejto príležitosti členovia Sládkovičovho divadelného súboru v réžii Ladislava Baču uviedli hru J. Hollého Geľo Sebechlebský.

V roku 1958 začala Stavoindustria, HSV Dubnica na Bratislavskej ulici v priestore medzi už postavenými objektami, Slobodárňou č. 13 a SOU ŠPZ a medzi dvoma bytovými domami typu T12, stavať dom kultúry. Hrubá stavba bola postavená na jar v roku 1959. O úzkej spolupráci medzi vedením obce, stavebnou orgranizáciou a závodom, konkrétne Prevádzkou 2 ZKJV Dubnica svedčí skutočnosť, že oceľovú konštrukciu strechy na dom kultúry v zosúladenom termíne vyrobili a zmontovali pracovníci uvedenej prevádzky závodu. 

Dubnický kultúrny dom je vhodne osadený do kompozície v rámci Bratislavskej ulice. Zároveň zo západnej strany vymedzuje administratívno-kultúrne centrum mesta – Námestie A. Dubčeka. Z vtáčej perspektívy má objekt tvar letiacej lastovičky. Túto symboliku možno chápať aj ako prílet kultúry do Dubnice nad Váhom v 50. rokoch. Stavba má prísnu symetriu hlavnej hmoty, je umocnená vstupným trojportálom. Architektonicky zaujímavý a na tú dobu príznačný je interiér vstupnej haly.

Ako prvý bol riaditeľ Štefan Jakubík, a po ňom ďalší v poradí: Anton Prášil, Dalibor Šimár, Oto Richtárech, Alojz Vatrt, Jaroslav Daniš, Július Beláň,  a po r. 1989 – 1993 Jozef Farkašovský. V r. 1993  OZ Kovo pri ZŤS a. s. založil DK spol. r. o., ktorej riaditeľkou sa stala Ružena Samková. Neskôr prešiel dom kultúry pod správu mestskej príspevkovej organizácie Dumat (riaditelia: Ing. Ján Sýkora, Ing. Pavol Gračka, Mgr. Jozef Ublanič, Ing. Iveta Jurisová) a kultúrnu činnosť zabezpečovalo oddelenie kultúry a knižnice (vedúci: Mgr. Viliam Hletko, Oľga Tmáková, Mgr. Eva Kebísková, PhDr. Richard Benech).

 

Zdroje:

Dubnica nad Váhom, Od minulosti po súčasnosť. 2010

Dubnica nad Váhom včera a dnes. 2018

 

Kalendár podujatí

september aug okt
311234567891011121314151617181920212223242526272829301234

Prejdite myšou nad kalendár a zobrazia sa Vám podujatia. Kliknutím na podujatie zobrazíte podrobnosti.

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.